Lev XIV. absolvoval pastoračnú cestu po Španielsku

Lev XIV. zavíta v septembri do Francúzska, kde po Paríži a Lurdoch navštívi aj mesto Méty

Pápež Lev XIV. v piatok 12. júna zavŕšil svoju štvrtú apoštolskú cestu, ktorá ho priviedla do Španielska. Šesťdňová púť po Madride, Barcelone a Kanárskych ostrovoch bola doteraz najdlhšou cestou Svätého Otca po Európe. V centre pozornosti boli sociálne otázky, migrácia a výzvy k mieru. V Madride slávil pápež svätú omšu pod holým nebom pre vyše milión veriacich a v Barcelone požehnal vežu Ježiša Krista na Bazilike Sagrada Família. Kanárske ostrovy, ktoré sú jednou zo vstupných brán migrantov do Európy, navštívil ako prvý pápež v histórii.

Vatikánske Dikastérium pre evanjelizáciu zverejnilo posolstvo k Svetovému dňu turizmu, ktorý sa bude sláviť 27. septembra. Tohtoročnou témou je vplyv umelej inteligencie na cestovný ruch. Pro-prefekt dikastéria, arcibiskup Rino Fisichella, upozornil, že masívny zber údajov o správaní cestujúcich sa môže stať nástrojom kontroly nezlučiteľným so slobodou a dôstojnosťou človeka. Dikastérium vyzýva medzinárodné inštitúcie, aby vytvorili záväzné pravidlá ochrany základných práv v dobe umelej inteligencie.

Lev XIV. zavíta v septembri do Francúzska, kde po Paríži a Lurdoch navštívi aj mesto Méty. Program apoštolskej cesty od 25. do 28. septembra zverejnil marseillský arcibiskup a predseda Francúzskej biskupskej konferencie kardinál Jean-Marc Aveline. V Paríži bude Svätý Otec sláviť slávnostné vešpery v katedrále Notre-Dame a stretne sa s mladými na modlitbovej vigílii. V Lurdoch bude celebrovať svätú omšu pred jaskyňou zjavení a poslednou zastávkou bude svätá omša v katedrále svätého Štefana v Métach. Súčasťou programu je aj návšteva sídla organizácie UNESCO v Paríži.

V Slovenskom historickom ústave v Ríme sa v utorok 9. júna konal druhý deň medzinárodnej vedeckej konferencie o úlohe Viedne v kontaktoch Cirkvi za železnou oponou. Podujatie pripravil Rakúsky historický ústav v Ríme v spolupráci so Slovenským historickým ústavom. Dvanásť historikov a teológov diskutovalo o pôvode a metódach vatikánskej východnej politiky v období komunistických režimov. Osobitná pozornosť patrila kardinálovi Franzovi Königovi, ktorý udržiaval spojenie medzi Cirkvou v slobodnom svete a Cirkvou za železnou oponou.

Slovenskú katolícku misiu v Ríme bude od júla 2026 viesť kňaz Spišskej diecézy Patrik Mitura. Vystrieda kňaza Žilinskej diecézy Petra Olasa, ktorý misiu viedol od júna 2023 a po skončení štúdií sa vracia na Slovensko. Patrik Mitura pochádza z farnosti Tvarožná, za kňaza bol vysvätený v roku 2019 a od roku 2024 študuje v Ríme na Pápežskej univerzite svätého Kríža. Misia, ktorá si tento rok pripomenula dvadsať rokov služby krajanom, slávi nedeľné slovenské sväté omše v Kostole San Girolamo della Carità.

Na brnianskom výstavisku boli v sobotu 6. júna vyhlásení za blahoslavených kňazi Ján Bula a Václav Drbola, obete komunistickej perzekúcie z päťdesiatych rokov. Eucharistickej slávnosti za účasti približne trinásťtisíc veriacich predsedal pápežský legát kardinál Michael Czerny, rodák z Brna. Ide o prvé blahorečenie mučeníkov v modernej českej histórii. V homílii kardinál zdôraznil, že obaja kňazi zostali verní svojmu kňazskému poslaniu a odmietli kompromisy s totalitným režimom. Liturgická spomienka na nových blahoslavených pripadá na 17. júna.

V sobotu 6. júna sa v Krakove konalo blahorečenie deviatich saleziánov, kňaza Jána Świerca a jeho ôsmych spolubratov. Slávnosti predsedal kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých. V homílii kardinál Semeraro vyzval mladých ľudí, aby nepočúvali svet, ktorý im ponúka slobodu bez pravdy a šťastie bez zodpovednosti. Noví blahoslavení zahynuli v rokoch 1941 až 1942 v nemeckých nacistických koncentračných táboroch Auschwitz a Dachau. Dekrét o ich mučeníctve schválil pápež Lev XIV. 24. októbra 2025.